Najlepšia poloha na spanie vo svetle objektívnych meraní

Otázka, či existuje najlepšia poloha na spanie, patrí k častým témam, no vedecká literatúra neponúka rebríček vhodných a nevhodných polôh. Namiesto predpisovania ideálneho spôsobu ležania sa výskumníci zameriavajú na presné meranie toho, čo ľudia na lôžku skutočne robia. Údaje zo senzorov a kamier poskytujú opis nočného správania, frekvencie pohybov aj rozdielov medzi jednotlivými stranami tela.

Rozdelenie noci medzi bok, chrbát a brucho

Pri použití objektívnych meracích prístrojov sa ukazuje výrazná prevaha jednej polohy. V dánskej vzorke 664 pracujúcich dospelých, z toho 363 mužov a 301 žien, ktorí nosili akcelerometre na stehne, hornej časti chrbta a ramene, bol čas na lôžku rozdelený v priemere na 54,1 % na boku, 37,5 % na chrbte a 7,3 % na bruchu ^[1]. Väčšinu noci teda dospelí ľudia trávia na boku, zatiaľ čo poloha na bruchu predstavuje len malú časť celkového času.

V rovnakej dánskej vzorke boli vyšší vek a vyšší index telesnej hmotnosti spojené s väčším podielom času na boku a úmerným znížením času stráveného na chrbte ^[1]. Zloženie polôh počas noci sa teda prirodzene mení podľa vekových a telesných parametrov jednotlivca.

Ako často dochádza k zmene polohy

Spánok nie je nehybný stav a dospelí počas noci polohy pravidelne striedajú. Dánski účastníci menili polohu v priemere 1,6-krát za hodinu na lôžku, pričom ženy menili polohu menej často ako muži ^[1]. Tieto hodnoty zachytávajú celkovú dynamiku v domácom prostredí za použitia akcelerometrov.

CIBDOL · Ako často dochádza k zmene polohy

Laboratórne podmienky prinášajú odlišné čísla, ktoré odrážajú inú metodiku merania. Laboratórna štúdia, ktorá zaznamenávala spiacich ľudí časozbernou kamerou s frekvenciou jedna snímka každých 8 sekúnd a hodnotila hlavu, trup, nohy a ruky, zaznamenala priemerné zmeny polohy 3,6 za hodinu vo veku 18 až 24 rokov, 2,7 vo veku 35 až 45 rokov a 2,1 vo veku 65 až 80 rokov, pri 10 osobách v každej skupine. V jednotlivých vekových skupinách bolo ležanie tvárou nadol s vekom čoraz menej časté, zatiaľ čo preferencia pravého boku rástla a bola veľmi výrazná v najstaršej skupine ^[2].

Nezávislosť polohy od spánkových štádií

Často sa predpokladá, že konkrétne fázy spánku vyžadujú určitú telesnú polohu, no merania takýto predpoklad nepotvrdzujú. V rovnakej laboratórnej vzorke zaznamenávanej polysomnografiou a časozbernou fotografiou sa nezistil žiadny významný vzťah medzi spánkovým štádiom a polohou tela v žiadnej vekovej skupine a žiadna stála postupnosť polôh počas noci ^[3].

Telo teda nestrieda polohy podľa pevne daného vzorca spánkových cyklov. Pohyby a rotácie trupu nastávajú nezávisle od toho, v ktorej fáze sa spiaci človek práve nachádza.

Spoľahlivosť spomienok na polohu pri spaní

Odhadovať vlastnú polohu po prebudení býva veľmi nepresné. V 956 záznamoch osôb navštevujúcich verejné spánkové centrum za účelom celonočného merania, kde bola poloha meraná senzorom a pri nesúlade overená videom, malo pravdu 93 % tých, ktorí uviedli, že spali na chrbte, ale len 56 % tých, ktorí uviedli, že na chrbte nespali. Zhoda medzi udávaným a nameraným podielom noci na chrbte bola iba mierna a osoby mladšie ako 55 rokov a ženy častejšie uvádzali nižší než skutočný čas strávený na chrbte ^[4]. Vlastný dojem o tom, ako človek spal, sa teda často nezhoduje s prístrojovými údajmi.

Rozdiely medzi bokmi a výskum rannej stuhnutosti

Pokiaľ ide o voľbu medzi ľavou a pravou stranou, prístroje zaznamenali rozdiely v kardiovaskulárnych ukazovateľoch. U 130 885 osôb, ktorým boli v Japonsku vykonané 24-hodinové záznamy srdca na klinické účely, s polohou pri nočnom ležaní klasifikovanou akcelerometrom, bola srdcová frekvencia vo väčšine vekových kategórií trvalo najnižšia pri ležaní na ľavom boku a najvyššia pri ležaní na pravom boku. Ostatné ukazovatele variability srdcovej frekvencie sa medzi oboma bokmi tiež konzistentne líšili a autori opisujú rozdiely súvisiace s polohou ako celkovo malé z hľadiska veľkosti účinku ^[5].

Prepojenie medzi nočnou polohou a ranným nepohodlím je preskúmané len málo. Keď prehľadová štúdia z roku 2019 mapovala dôkazy o polohe tela a ranných ťažkostiach s chrbtom alebo krkom, literatúra do apríla 2018 priniesla iba štyri vyhovujúce štúdie zo 4186 článkov, pričom všetky štyri merali polohu na základe vlastného hlásenia a jedna z nich použila aj infračervené kamery. Ranná bolesť a stuhnutosť boli najčastejšie sledovanými príznakmi a autori dospeli k záveru, že neexistuje dostatok vysokokvalitných štúdií na zodpovedanie otázky, či poloha tela a spinálne príznaky spolu súvisia ^[6].

Zistené percentá a počty pohybov vyjadrujú správanie konkrétnych skupín na lôžku. Žiadne z týchto čísel nepredstavuje cieľovú ani odporúčanú polohu pre bežný život.