Kedy boli objavené hlavné kanabinoidy: 1899 až 1990

Chémia tejto skupiny látok je stará. Biológia je mladá. Prvá zlúčenina bola izolovaná v roku 1899, teda štyri roky pred prvým motorovým letom bratov Wrightovcov [1], no bielkovina, na ktorú sa kanabinoidy viažu, bola klonovaná až v roku 1990 [5]. Medzi tými dvoma dátumami leží celý zoznam, ktorý si ľudia dnes hľadajú pod názvami molekúl z etikiet.

Poradie objavov v šiestich krokoch

1. 1899, kanabinol. Wood, Spivey a Easterfield zapísali kanabinol ako prvú izolovanú zlúčeninu tejto skupiny [1]. Prvenstvo sa dá ľahko podceniť, kým si človek nepredstaví, s akým vybavením sa vtedy v laboratóriu pracovalo. To isté vybavenie vysvetľuje dve veci naraz: prečo bola izolácia náročná úloha a prečo sa opis molekuly nedostal ďalej, než sa dostal.
2. 1940, kanabidiol. Adams, Hunt a Clark oznámili štruktúru kanabidiolu, zlúčeniny izolovanej z konopného výťažku [2]. Formulácia si zaslúži pozornosť: oznámená bola štruktúra, teda odpoveď na otázku, ako je molekula postavená. Od tohto zápisu k tomu, aby sa z rovnakého názvu stala spotrebiteľská kategória a téma predpisov, prešlo približne sedemdesiatpäť rokov.
3. 1964, tetrahydrokanabinol. Gaoni a Mechoulam opísali izoláciu, štruktúru a čiastočnú syntézu aktívnej zložky hašišu [3]. Od zápisu o kanabidiole po tento dátum uplynulo dvadsaťštyri rokov, počas ktorých táto molekula nebola identifikovaná. Rok 1964 teda uzatvára jednu z najdlhších medzier v celom zozname.
4. Šesťdesiate roky, kanabigerol. V rámci toho istého výskumného programu bol charakterizovaný aj kanabigerol [3]. Nešlo o samostatnú líniu práce ani o iné laboratórium. Kto sleduje mená autorov, vidí, že tri riadky tohto zoznamu vznikli takmer súčasne a v tej istej dielni.
5. 1966, kanabichromén. Tí istí dvaja autori ho opísali ako novú aktívnu zložku hašišu [4]. Tým sa uzatvára pozoruhodný súčet: tri z piatich hlavných kanabinoidov pochádzajú z jedného výskumného úsilia a z jednej dekády [4]. Prvé dva dátumy zoznamu sú od nich vzdialené celé generácie chemikov.
6. 1990, kanabinoidný receptor. Matsuda a kolektív uviedli štruktúru kanabinoidného receptora a funkčnú expresiu klonovanej sekvencie [5]. Receptor, ktorý táto práca opísala, dnes nesie označenie CB1 [5]. Do roku 1990 to bola otvorená otázka; po roku 1990 sa stala východiskom pre všetko ostatné.

Rok, molekula a to, čo práca naozaj uviedla

Zoznam dátumov je užitočný len vtedy, keď sa k nemu pripíše, čo v tej publikácii stálo. Izolovať zlúčeninu, určiť jej štruktúru a pripraviť ju synteticky sú tri rôzne úlohy a v tomto zozname nestoja vždy pri sebe. Tabuľka drží každý riadok pri tom, čo sa dá overiť v pôvodnom texte, nie pri tom, ako sa daná molekula spomína dnes.

Z tabuľky vypadne jedna vec, ktorá sa v populárnych prehľadoch stráca. Štyri riadky hovoria o molekulách, piaty o bielkovine. Prvé štyri odpovedajú na otázku, čo tá zlúčenina je; posledný na otázku, na čo sa v tele viaže. Preto sa dátumy nedajú miešať do jedného čísla. Kanabidiol má rok 1940 [2], kanabigerol šesťdesiate roky [3] a receptor CB1 rok 1990 [5], a každý z tých údajov znamená niečo iné.

Prístroje ako vysvetlenie tých dátumov

Prečo prvé dva dátumy stoja od seba tak ďaleko a tri ďalšie sa tlačia do jednej dekády? Odpoveď nie je v šikovnosti chemikov, ale v tom, čo mali na stole. Do päťdesiatych rokov bolo rozdelenie zmesi otázkou týždňov. Potom sa z toho stala otázka hodín. A otázka receptora sa dala uzavrieť len postupom, ktorý sa stal bežným až o tri dekády neskôr.

Dôsledok je vidieť v zozname na prvý pohľad. Tri z piatich hlavných kanabinoidov boli opísané v jednej dekáde [4], a nie preto, že by pred rokom 1964 nikto nepracoval. Tých dvadsaťštyri rokov medzi zápisom o kanabidiole a zápisom o tetrahydrokanabinole nebolo prázdnych. Zmenilo sa len to, čím sa zmes dala rozobrať a čím sa dala prečítať malá vzorka. Keď oba nástroje prišli k tým istým ľuďom, výsledky prišli za sebou v krátkom čase.

Rok 1990 a strana biológie

Vzorec celého zoznamu sa dá povedať v štyroch slovách: najprv chémia, potom biológia [5]. Molekuly boli v literatúre zapísané dávno predtým, než niekto opísal bielkovinu, ktorá ich rozpozná. Práca Matsudu a kolektívu z roku 1990 uviedla štruktúru kanabinoidného receptora spolu s funkčnou expresiou klonovanej sekvencie [5]. Ten receptor dnes voláme CB1 [5].

Medzera medzi rokom 1966 a rokom 1990 má rovnaké vysvetlenie ako medzera pred rokom 1964. Otázku bolo možné položiť aj skôr. Postup, ktorým sa dala zodpovedať, teda klonovanie génu a jeho funkčná expresia, sa stal rutinou až v osemdesiatych rokoch. Preto tá časť zoznamu nesie letopočet 1990 a nie 1970.

Rok 1990 zároveň nebol koncom, ale spúšťačom. Po opise receptora sa hľadali zlúčeniny, ktoré si telo vyrába samo, a enzýmy, ktoré ich stavajú a rozkladajú. Z toho sa stal endokanabinoidný systém, teda pojem, ktorý pred rokom 1990 neexistoval, hoci molekuly z rokov 1899 a 1940 boli v literatúre dávno zapísané [1][2].

Čo sa po roku 1990 dostalo do literatúry

Obsah tej mladšej vetvy sa dá zoradiť do štyroch okruhov: mapovanie receptorov, zlúčeniny vlastné telu, enzýmy syntézy a rozkladu, a farmakológia. Prvý centrálny receptor bol opísaný v roku 1990 [5] a mapa sa odvtedy dopĺňa. To je poctivý stav veci: pevný začiatok, otvorené pokračovanie. Kto teda hľadá jeden dátum objavenia kanabinoidov, dostane od literatúry päť dátumov a jednu poznámku, že šiesty riadok ešte nie je uzavretý.

Ako tento zoznam čítať bez zaokrúhľovania

Rok, publikácia a miesto, kde dôkaz končí

Chemici, ktorí tie práce písali, mali disciplínu, ktorá sa dá kopírovať aj bez laboratória. Uviesť, čo bolo izolované. Uviesť zdroj. A označiť bod, za ktorým dôkaz nepokračuje. Presne to isté platí pri písaní o dátumoch: pripísať letopočet, pomenovať prácu, nezaokrúhľovať pravdepodobné na isté. Rok 1899 patrí kanabinolu [1], rok 1940 kanabidiolu [2], rok 1964 tetrahydrokanabinolu [3], rok 1966 kanabichroménu [4]. Kanabigerol nesie dekádu, nie jeden dátum [3], a je korektnejšie to napísať takto než si vybrať konkrétny rok.

Pri názvoch mimo tejto skupiny, napríklad pri terpénoch, funguje ten istý postup zápisu: rok, práca, hranica. A vyhľadávania typu kanabinoidy v krvi mieria na analytickú stránku veci, ktorú tento zoznam dátumov nepokrýva ani okrajovo. Časová os hovorí o tom, kedy sa jednotlivé zlúčeniny dostali do literatúry, nič viac.

Kde na tejto osi stojí rok 2014

Kto dnes hľadá cbd olej, pracuje s názvom, ktorý stojí v publikácii z roku 1940 [2]. To isté platí pre cbd kvapky: na etikete je kanabidiol, teda molekula, ktorej štruktúru oznámili Adams, Hunt a Clark [2]. Kanabigerol, dnes bežná položka v katalógoch, má za sebou riadok z toho istého programu, ktorý v roku 1964 opísal tetrahydrokanabinol [3].

V našich receptúrach a rozboroch šarží sú kanabinoidy témou od roku 2014, čo je na tejto osi ten najnovší úsek, a nie jej začiatok. Dátumy 1899, 1940, 1964, 1966 a 1990 patria piatim publikáciám a nikomu inému [1][2][3][4][5]. Moderný záujem o kanabidiol na chémii z roku 1940 nemení ani čiarku, rovnako ako popularita jedného názvu nepresúva jeho letopočet bližšie k dnešku. Tak sa tá os číta: každý riadok so svojím rokom, každý rok so svojou prácou.