Endokanabinoidy: anandamid, 2-AG a ich rozkladné enzýmy

Dve molekuly, ktoré si telo vyrába samo

Ide o niečo z rastliny, alebo o niečo vlastné? Endokanabinoidy patria do druhej skupiny. Vznikajú v tele a viažu sa na kanabinoidné receptory. Ich zoznam sa nezačal dlhým katalógom, ale jediným menom. Anandamid bol opísaný ako prvý: izolovaný v roku 1992 z mozgového tkaniva, pričom väzba na kanabinoidný receptor je zaznamenaná v tej istej práci [1]. Druhé meno prišlo o tri roky neskôr. V roku 1995 bol z mozgového tkaniva identifikovaný 2-arachidonoylglycerol, v literatúre skrátene 2-AG, a uvedený ako možný endogénny ligand kanabinoidného receptora [2]. Odvtedy stoja tieto dve v textoch takmer vždy vedľa seba, ako pár. Zvyšok obrazu je otvorenejší. K dvojici sa radia ďalšie príbuzné lipidy, ktoré sa ako endokanabinoidy navrhujú a stále sú predmetom výskumu. Navrhované a doložené nie je to isté slovo, a tu je ten rozdiel podstatný. Kto hľadá pevné jadro tejto témy, nájde ho v dvoch menách a v dvoch letopočtoch. Časová os je krátka a čitateľná: najprv 1992, potom 1995 [1][2]. Všetko ostatné v tomto slovníku sa opiera o tieto dva body.

• Anandamid: izolovaný v roku 1992 z mozgového tkaniva, s väzbou na kanabinoidný receptor [1].
• 2-AG: identifikovaný v roku 1995, tiež z mozgového tkaniva, ako možný endogénny ligand kanabinoidného receptora [2].
• Chémia: anandamid je amid, 2-AG je ester glycerolu, teda nie amid.
• Rozklad: každá z molekúl má vlastný enzým, a obe trasy sú preto vedené nezávisle od seba.
• Po uvoľnení: väzba na kanabinoidné receptory na blízkych bunkách, pri anandamide aj pri 2-AG [1][2].
• Ďalšie príbuzné lipidy: navrhované ako endokanabinoidy, zatiaľ v skúmaní.

Prvé meno: anandamid a rok 1992

Práca Devanea a kolektívu z roku 1992 stojí na začiatku celého slovníka. Z mozgového tkaniva bola izolovaná zložka, opísaná jej štruktúra a zaznamenaná jej väzba na kanabinoidný receptor [1]. Tým dostala táto oblasť prvý pomenovaný endogénny ligand. Nie predpoklad, ale konkrétny záznam s menom. V textoch o endokanabinoidoch sa anandamid takmer vždy uvádza ako prvý z dvojice, a nie je to zdvorilosť: poradie kopíruje letopočty [1][2]. Anandamid je chemicky amid. Vyzerá to ako detail pre chemikov, no rozhoduje o tom, čo sa s molekulou stane potom. Amidová väzba sa hydrolyzuje a enzým, ktorý túto trasu vedie, je hydroláza amidov mastných kyselín. Samotnému enzýmu je venovaný prehľad z roku 2001, ktorý spája jeho biochémiu a farmakológiu a uvádza ho ako farmakologický cieľ [3]. Fowler a kolektív teda nepíšu o molekule, ktorá sa viaže, ale o proteíne, ktorý ju rozkladá. Dva záznamy, dve rôzne úrovne. Jeden hovorí, čo anandamid je a odkiaľ bol izolovaný [1]. Druhý hovorí, ktorý enzým rieši jeho koniec [3]. Medzi nimi je odstup, ktorý sa dá prečítať priamo z letopočtov: 1992 a 2001. To je aj dôvod, prečo sa anandamid v literatúre spomína dvakrát v dvoch úplne odlišných kontextoch. Raz ako nález v tkanive, raz ako substrát pomenovaného enzýmu. Kto chce vedieť, čo o tejto molekule stojí písomne, má k dispozícii práve tieto dva typy záznamov, nič viac a nič menej.

Dva riadky, ktoré sa dajú porovnať

2-AG a jeden rozdiel v chémii

Ester namiesto amidu

Druhá molekula dvojice nesie meno 2-arachidonoylglycerol a v roku 1995 bola identifikovaná v mozgovom tkanive ako možný endogénny ligand kanabinoidného receptora [2]. Sugiura a kolektív ju teda nezapísali ako hotovú istotu, ale ako možnosť, a toto slovo v pôvodnom zápise skutočne stojí. Chemicky je 2-AG ester glycerolu. Nie amid. Jeden rozdiel v stavbe molekuly, ktorý sa ťahá celým ďalším textom. Práve preto má 2-AG v literatúre vlastnú kapitolu, kde sa okrem samotnej molekuly podrobne opisuje aj výskum okolo nej.

Dva enzýmy, dve oddelené trasy

Keďže väzba v molekule je iná, iný je aj enzým, ktorý ju rozkladá. Hlavnou trasou odbúravania 2-AG je monoacylglycerolová lipáza. Pri anandamide je to hydroláza amidov mastných kyselín, ktorej je venovaný prehľad z roku 2001 [3]. Dve molekuly z jednej dvojice, dva rôzne proteíny na konci ich cesty. Dôsledok je pomerne priamy: obe trasy sú vedené nezávisle od seba, takže osud jednej molekuly nie je automaticky osudom druhej. Tento bod sa v prehľadoch opakuje častejšie než čokoľvek iné, čo o dvojici stojí písomne.

Po uvoľnení: kam molekula smeruje

Ani anandamid, ani 2-AG nie sú v citovaných prácach opísané ako niečo, čo sa niekde zhromažďuje na neskôr. Po uvoľnení sa obe viažu na kanabinoidné receptory na blízkych bunkách [1][2]. Potom prichádza enzým. Pri anandamide hydroláza amidov mastných kyselín, ktorú prehľad z roku 2001 rozoberá z hľadiska biochémie a farmakológie a označuje ju za farmakologický cieľ [3]. Pri 2-AG monoacylglycerolová lipáza ako hlavná trasa. Krátka dráha, pomenované receptory, pomenované enzýmy. To je celý doložený rámec, ktorý k tejto dvojici existuje, a je dobré vedieť, kde končí.

Rastlinné mená a mená z tela

Slovo kanabinoidy dnes pokrýva dva samostatné zoznamy. Na rastlinnej strane stoja kanabidiol, kanabigerol a kanabinol, a vedľa nich terpény ako druhá skupina rastlinných zložiek. Na strane tela stoja anandamid [1] a 2-AG [2]. Kto hľadá CBD olej alebo fľaštičku z radu CBD kvapky 2.0, drží v ruke rastlinný výťažok, nie molekulu z týchto dvoch publikácií. Frázu kanabinoidy v krvi ľudia píšu do vyhľadávania obyčajne pri rozboroch vzoriek, kým anandamid aj 2-AG sú v citovaných prácach zaznamenané z mozgového tkaniva [1][2]. Dva zoznamy, ktoré sa neprelievajú do seba, aj keď v nich to isté slovo vyzerá rovnako.