Levanduľa: rastlina za menom linalool

Suchý klások medzi prstami a jedna otázka o mene

Plátené vrecko na stánku, zopár suchých kláskov, drobné zrnká na dlani. Pretriete ich medzi prstami a vôňa je na koži skôr, ako ju stihnete pomenovať. Levanduľa. Toto meno povie aj človek, ktorý o rastline nikdy nič nečítal, a povie ho okamžite, bez rozmýšľania. Ťažšie otázky prídu až potom. Čo je levanduľa ako rastlina. Prečo sa v textoch o terpénoch stále vracia meno linalool. A prečo sa levanduľa objavuje aj v zoznamoch, ktoré s plátenným vreckom na trhu nemajú nič spoločné, teda v rozboroch vonných zložiek a v prehľadoch o rastlinných látkach.

Levanduľa nie je jedno meno

Rod Lavandula má viac druhov a každý z nich sa vedie pod vlastným latinským menom. Pre tento zápis je podstatný jeden: Lavandula latifolia. V anglicky písanej literatúre stojí ako spike lavender, u nás ako levanduľa širokolistá. Tri pomenovania, jedna rastlina.

Prečo na tom záleží? Pretože rod a druh sa v zápise o zložkách oleja zamieňať nedajú. Kto napíše iba levanduľa, povedal veľmi málo. Kto napíše Lavandula latifolia, určil druh, a tým aj to, ktorý zápis o zložkách sa má čítať. Latinské meno je tu presnejší údaj ako ktorékoľvek obchodné pomenovanie, aj keď pri stánku ho nikto nevysloví.

Gáfor a cineol vpredu, ester vzadu

O druhu Lavandula latifolia máme doložené jedno porovnanie. Gáfor a 1,8-cineol sú v ňom zastúpené vo väčšej miere, esterov je v ňom naopak menej. Viac tá veta netvrdí. Nie je v nej percento, nie je v nej priemer, nie je v nej rozptyl medzi vzorkami.

Je to porovnávací údaj, nie meranie. Hovorí, kam druh patrí v rámci rodu podľa profilu zložiek, a nehovorí, koľko čoho bolo v jednej konkrétnej destilácii. Číslo patrí do rozboru vzorky, opis patrí k druhu. Táto hranica sa v textoch o rastlinách stráca často a pritom je to práve ona, ktorá rozhoduje, či sa veta dá po niekom preveriť.

Sedem mien, ktoré vracia rozbor levandulového oleja

Osem krokov od mena rastliny k doloženému riadku

1. Začnite rodom. Lavandula je rodové meno a samo o sebe nehovorí, o ktorú rastlinu ide. V texte o vonných zložkách je to prvý riadok, nie odpoveď na otázku.
2. Doplňte druh. Lavandula latifolia je jeden z druhov tohto rodu; v anglickej literatúre je vedený ako spike lavender, u nás ako levanduľa širokolistá. Až týmto krokom je zápis adresný.
3. Oddeľte opis druhu od merania vzorky. Veta o väčšom zastúpení gáfru a 1,8-cineolu opisuje profil druhu. Údaj o jednom kláse, jednej úrode alebo jednej destilácii v nej nie je.
4. Prejdite zoznam mien z rozboru. Gáfor, borneol, 1,8-cineol, terpinén-4-ol, lavandulylacetát, ocimén, beta-karyofylén. Sedem názvov, a nie zostupné poradie podľa množstva.
5. Prečítajte koncovky. Koncovka -ol znamená kyslíkovú skupinu v mene, slovo acetát ester, koncovka -én uhľovodík. Z mena sa dá vyčítať stavba, nie zastúpenie v konkrétnom oleji.
6. Zaznamenajte triedu tam, kde je výslovne uvedená. Pri beta-karyofyléne stojí označenie seskviterpén. Pri ostatných menách v našom zápise trieda dopísaná nie je, takže ju sem nedopisujeme ani my.
7. Pridajte poznámku o premenlivosti. Podiely zložiek sa medzi zápisami rozchádzajú a slovo premenlivé je časťou samotného údaja. Bez tejto poznámky by zo zoznamu mien vznikla receptúra, ktorou nie je.
8. Až potom porovnávajte s inými rastlinami. Prehľad z roku 2011 [1] sa venuje konope, nie levanduli, a prenášať jeho vety na iný rod by znamenalo tvrdiť viac, ako v ňom naozaj stojí.

Od jedného mena k hypotéze, ktorá hypotézou zostala

Linalool. To meno je dôvod, prečo veľká časť ľudí skončí pri levanduli, aj keď ju vôbec nehľadala. Je to názov molekuly, nie údaj o množstve, a pri terpénoch je tento rozdiel to prvé, čo sa vyplatí držať. V zápise o zložkách levandulového oleja, ktorý tu rozoberáme, stoja iné mená: gáfor, borneol, 1,8-cineol, terpinén-4-ol, lavandulylacetát, ocimén a beta-karyofylén. Meno v otázke a mená v rozbore teda nemusia byť tie isté.

Terpény sú pomenovanie skupiny. Patria do nej aj ocimén a beta-karyofylén, teda dva názvy z riadkov vyššie. Pri jednom z nich je trieda dopísaná: seskviterpén. Skupinové meno hovorí, kam molekula podľa stavby patrí. Nič iné nehovorí.

V roku 2011 vyšiel prehľad, ktorý Russo venoval terpénom a kanabinoidom v konope [1]. Opisuje ich ako zložky, ktoré spolu formujú charakter celorastlinného výťažku, a pre túto predstavu sa v literatúre používa označenie entourage efekt. Označenie sa odvtedy rozšírilo rýchlejšie než údaje, na ktorých stojí.

Podstatná je totiž druhá polovica tej istej práce, tá, na ktorú sa odkazuje menej často. Autor svoju predstavu formuluje ako hypotézu a ako program ďalšieho výskumu, nie ako uzavretý záver [1]. Tento stav sa odvtedy nezmenil: pojem existuje, otázka je stále otvorená a tak sa aj cituje.

Pre levanduľu z toho vyplýva jedna vec, a je jednoduchá. Prehľad z roku 2011 [1] hovorí o konope, teda o kanabinoidoch ako CBD, kanabigerol alebo CBN, a o terpénoch z tej istej rastliny. Levanduľa je iný rod, iná rastlina a iný zápis. To, že sa jedno meno molekuly nájde v dvoch zoznamoch, ešte neznamená, že sa vety z prvého zoznamu dajú čítať v druhom.

Kolínska voda, mach a rok 1882

Druhý zoznam, v ktorom levanduľa stojí dlho a pevne, nepatrí chémii. Patrí parfumérii. V kolínskych vodách je vedená ako kotva, teda ako zložka, na ktorej kompozícia drží a od ktorej sa odvíja jej stavba. Kotva je pritom označenie úlohy, nie množstva.

Ešte konkrétnejšia je levanduľa v akorde, ktorý nesie meno fougère. Ten má tri pilere: levanduľu, kumarín a machovo-drevitý tón. Tri mená, jeden rozpoznateľný celok. Ak jeden z pilierov chýba, kompozícia dostane iné zaradenie, aj keď zvyšné dva zostanú na mieste.

Akord má aj svoj rok. Vznikol pri parfume Fougère Royale, ktorý dom Houbigant predstavil v roku 1882. Z jednej kompozície sa postupne stala celá skupina a fougère zostal základom veľkej časti mužskej parfumérie. Aká veľká tá časť je, naše podklady nevyčíslujú, a preto tu žiadne číslo nestojí.

Dva zoznamy, dve logiky. Rozbor oleja vracia názvy molekúl a nič o kompozícii nepredpisuje. Parfumérsky akord vracia úlohy: kotva, pilier, tón. Meno levanduľa sa nachádza v oboch, ale znamená v každom niečo iné. V prvom je to rastlina, z ktorej pochádza vzorka. V druhom je to stavebný prvok, ktorý má v kompozícii pridelené miesto a s konkrétnym percentom v analýze nemá priamu spojitosť.

Čo z tohto zápisu patrí k našim fľaštičkám

Levanduľa v katalógu Cibdolu nestojí. Náš rad je postavený na konopných výťažkoch: oleje a kvapky s kanabidiolom, kapsuly a fľaštička CBG Oil 5% + CBD 2.5% s kanabigerolom. Mená ako gáfor či lavandulylacetát preto v paneli zloženia našich formúl nenájdete a ani tam nepatria.

Dva zoznamy vedieme oddelene. V prvom sú kanabinoidy, teda CBD, kanabigerol, CBN a ďalšie názvy z tej istej rodiny. V druhom terpény, teda aromatická skupina, do ktorej patria mená ako ocimén alebo beta-karyofylén. Zoznam mien nie je zoznam množstiev, a tak k formule prislúcha ešte tretí dokument: protokol k šarži. Postup, akým sa tieto riadky zapisujú, je v našej dokumentácii rovnaký od roku 2014.

Kto hľadá cbd olej a chce vidieť, ktoré formuly v rade máme, prejde si prehľad olejov s kanabidiolom, kde je pri každej fľaštičke uvedené percento z etikety. Ten istý údaj stojí aj pri kvapkách s pipetou v uzávere, len v inom formáte obalu. A kto sa pýta priamo na kanabigerol, nájde jeho zápis pri oleji s kanabigerolom a kanabidiolom, kde etiketa uvádza obe zložky vedľa seba.

Kde teda tento text končí? Presne tam, kde končia jeho podklady:

• latinské meno druhu, teda Lavandula latifolia, a nie iba slovo levanduľa;
• sedem mien, ktoré vracia rozbor oleja, v poradí, v akom ich zapisujeme;
• porovnanie pri jednom druhu: gáfor a 1,8-cineol vo väčšej miere, esterov menej;
• slovo premenlivé pri podieloch zložiek, ktoré je súčasťou údaja, nie doplnkom;
• rok 2011 a stav prehľadu o terpénoch a kanabinoidoch v konope: hypotéza a program výskumu [1];
• percento z etikety a riadok v protokole k šarži, ak je otázka o našej fľaštičke a nie o rastline zo stánku.