CBD a chuť do jedla: otázka munchies v troch prácach

3 citované práce, rozpísané do riadkov

Otázka je krátka: prídu po kanabidiole munchies? Podklad k nej tvoria tri publikácie a ani jedna z nich nemá munchies v zadaní. Prvá je prehľad ľudskej farmakokinetiky kanabinoidov, ktorý v roku 2007 zverejnila Huestisová [1]. Druhá je prehľad klinických údajov o kanabidiole od Ifflanda a Grotenhermena z roku 2017 [2]. Tretia je práca Mechoulama a kolektívu z roku 1995 [3]. Tabuľka berie z každej z nich to, čo sa dá zapísať ako jeden riadok.

Prvý riadok je celý o THC. Prehľad z roku 2007 vedie túto molekulu ako agonistu receptora CB1 a zvýšenú chuť do jedla uvádza medzi vypočítanými javmi [1]. Odtiaľ pochádza celé rozprávanie o munchies. Je to príbeh o molekule, ktorá receptor CB1 aktivuje, nie o rastline ako celku.

Druhý riadok pridáva zemepis. Receptor CB1 je podľa toho istého prehľadu rozmiestnený v centrálnej nervovej sústave aj v periférnych pletivách, a preto v ňom stoja javy správania vedľa javov telesných [1].

Riadok o kanabidiole vyzerá inak. Prehľad z roku 2017 zmeny chuti do jedla uvádza, ale oboma smermi [2]. Znamienko teda nie je určené. Je to položka, ktorú niekto pozoroval a zapísal v rámci štúdie.

Riadok z roku 1995 o užívaní nehovorí nič. Mechoulam a kolektív opísali stavbu a väzbu molekuly, ktorú si telo vyrába samo [3]. Štrukturálne zistenie, nie zistenie o tom, čo sa stane po prehltnutí. A riadok, ktorý sa pri tejto otázke preskakuje najčastejšie, je cesta podania: prehľad z roku 2007 rozoberá, koľko THC sa dostane do krvi a ako rýchlo, pričom inhaláciu a perorálne podanie vedie oddelene [1]. Kanabinoidy v krvi preto nie sú jedno číslo.

Tri roky, tri rôzne zadania. Rok 1995 je o molekule a o pletive, v ktorom ju našli. Rok 2007 je o tom, čo sa s kanabinoidmi deje v ľudskom tele po podaní. Rok 2017 je o klinických údajoch k jednej jedinej látke. Kto skladá odpoveď na otázku o munchies, skladá ju z troch textov, ktoré si ju takto priamo nepoložili.

Ako sa munchies opisujú v kanabinoidnej farmakológii

Slovo munchies je hovorové. To, na čo ukazuje, hovorové nie je: v odbornom zápise ide o aktivitu na receptore CB1, teda o jedno väzbové miesto a o molekuly, ktoré sa naň viažu ako agonisty [1]. Otázka o kanabidiole sa preto rozpadá na dve samostatné a každá má vlastný podklad.

THC, receptor CB1 a prehľad z roku 2007

Prehľad Huestisovej z roku 2007 sa venuje ľudskej farmakokinetike kanabinoidov, teda ceste molekuly telom [1]. THC v ňom stojí ako agonista receptora CB1 a zvýšená chuť do jedla patrí medzi položky, ktoré prehľad vypočítava [1]. Slovo agonista má pritom presný obsah: molekula sa na receptor naviaže a receptor uvedie do aktívneho stavu. Práve tento krok je v literatúre tým miestom, kde spojenie THC s hladom začína [1].

Ten istý text ide ďalej, než sa v debatách o munchies obvykle cituje. Rozoberá, aké množstvo THC sa dostane do krvi a ako rýchlo. Oddeľuje inhalačnú cestu od perorálnej. Opisuje, kam sa molekula v tele rozdelí a ako sa premení [1]. A dopĺňa mapu miest: receptor CB1 sa nachádza v centrálnej nervovej sústave aj v periférnych pletivách, čo je dôvod, prečo v jednom prehľade stoja záznamy o správaní vedľa záznamov telesných [1].

Kanabidiol v zápise z roku 2017 a obidva smery

Iffland a Grotenhermen v roku 2017 zhrnuli klinické údaje o kanabidiole [2]. Zmeny chuti do jedla sú medzi zaznamenanými položkami, a znenie je pritom presné: zmeny, nie smer [2]. Prehľad uvádza pohyb v oboch smeroch, takže z neho nevyplýva jednosmerná veta o chuti do jedla [2].

Kanabidiol sa v citovaných prácach neuvádza ako klasický agonista receptora CB1 a mechanizmus opísaný pri THC sa naň neprenáša [1][2]. Práve preto sa téma munchies od kanabidiolu oddeľuje: chýba ten krok, na ktorom celé vysvetlenie pri THC stojí [1].

Zostáva stav položky, a ten je skromný: pozorované, zapísané, uvedené v prehľade klinických údajov [2]. Zápis o oboch smeroch sa dá čítať aj ako signál, že odpovede jednotlivých ľudí neboli jednotné [2].

Vlastné kanabinoidy tela a pletivo, v ktorom ich zapísali

Endokanabinoidná sústava sa opisuje tromi skupinami súčastí. Sú to kanabinoidné receptory, vlastné molekuly tela, ktoré sa na ne viažu, a enzýmy, ktoré tieto molekuly tvoria a rozkladajú. Dve z vlastných molekúl sú opísané najpodrobnejšie: anandamid a 2-AG.

Pri rozklade má každá z nich svoj enzým. Anandamid rozkladá amidohydroláza mastných kyselín, 2-AG monoacylglycerol lipáza. Dve rôzne bielkoviny, dva rôzne názvy, a v zápise sa nezlievajú.

Rok 1995. Mechoulam a kolektív opísali endogénny monoglycerid z tráviaceho pletiva, ktorý sa viaže na kanabinoidné receptory [3]. Tou molekulou je 2-AG, teda jedna z dvoch najopisovanejších. Bez chémie povedané: telo si vyrába molekulu odvodenú od tuku, tá sa nachádza v tkanive tráviacej trubice a viaže sa na rovnakú rodinu receptorov ako rastlinné kanabinoidy [3].

Podstatné je miesto nálezu. Nie iba mozog [3]. To, že molekula s väzbou na kanabinoidné receptory bola opísaná v tráviacom trakte, je dôvod, prečo sa v opisoch endokanabinoidnej fyziológie objavuje aj príjem potravy [3]. Funkcia tohto údaju je presne vymedzená: dáva rámec tomu, aby sa príjem potravy vôbec skúmal v súvislosti so signálom kanabinoidných receptorov.

A potom hranice, ktoré sú rovnako jasné. Práca z roku 1995 nepriraďuje žiadnej konkrétnej látke smer [3]. O kanabidiole v nej nestojí nič [3]. Je to identifikácia molekuly, ktorá sa viaže na kanabinoidný receptor, a to v pletive, kde signál vzniká. Štrukturálne pozorovanie. Nie výpoveď o tom, čo sa deje po prehltnutí.

Preto sa táto vrstva drží oddelene. Receptory a vlastné molekuly opisujú, ako sústava vyzerá. Prehľad z roku 2007 opisuje, čo robí jedna rastlinná molekula na jednom receptore [1]. Prehľad z roku 2017 vypočítava, čo bolo pri kanabidiole zapísané [2]. Tri vrstvy, tri rôzne druhy záznamu.

Vstrebávanie, premena v tele a rozptyl medzi ľuďmi

Prehľad z roku 2007 obsahuje aj vrstvu, ktorá stojí proti akémukoľvek jednotnému očakávaniu. Množstvo molekuly, ktoré sa dostane do krvi, a rýchlosť, akou sa tam dostane, závisia od cesty podania, od vstrebávania a od premeny v tele [1]. Nič v tom texte nesľubuje pevnú, u každého rovnakú odpoveď [1]. Kanabinoidy v krvi teda kolíšu podľa toho, čo a ako človek prijal [1].

Pri kanabidiole ide o to isté z druhej strany. Prehľad z roku 2017 uvádza zmeny chuti do jedla oboma smermi, a to je samo o sebe záznam o tom, že odpovede účastníkov neboli jednotné [2]. Literatúra o zaznamenaných položkách zatiaľ pri chuti do jedla určený smer nemá [2].

Rozprávanie o munchies preto stojí na jednej vetve: agonista receptora CB1 [1]. Pri kanabidiole táto vetva chýba a to, čo zostáva, je zoznam zapísaných položiek [2]. V tomto rozdiele je celá odpoveď. Nie v tom, čo niekto niekedy pocítil, ale v tom, ktorý zápis o chuti do jedla existuje a ku ktorej molekule patrí [1][2].

Kto do vyhľadávania napíše cbd kvapky alebo cbd olej, narazí na otázku munchies skôr než na názov receptora. Citované práce pritom pracujú s dvoma molekulami: s THC a s kanabidiolom [1][2]. Terpénov ani kanabigerolu sa netýkajú, a pri čítaní zdrojov je dobré tento rozdiel držať.

Obsah kanabinoidov vo fľaštičke je iná otázka než farmakológia receptora. Odpovedá na ňu rozbor šarže, nie prehľadová štúdia. Panel zloženia a rozbor k šarži uvádzajú, čo v danej fľaštičke skutočne je. Zápis o receptore CB1 a zápis o obsahu sú dva samostatné dokumenty a každý sa číta inde.

Zostáva jedna vec, ktorú literatúra necháva otvorenú. Smer zmeny chuti do jedla pri kanabidiole prehľad z roku 2017 nestanovuje a práca z roku 1995 sa kanabidiolu nevenuje [2][3]. Toľko je zapísané.