CBD a THC: rozdiel, receptor CB1 a zvyšok konopnej rodiny

Tri zápisy, o ktoré sa porovnanie CBD a THC opiera

1940. Vtedy bola opísaná štruktúra kanabidiolu a materiálom pre tú prácu bol výťažok z divo rastúcej konope [1]. Molekula teda dostala presný tvar dávno pred tým, ako sa okolo nej vytvorila polica produktov a slovník, ktorý dnes používame.

Druhý letopočet je 1964. V tom roku bola izolovaná a charakterizovaná intoxikačná zložka, ktorú dnes bežne zapisujeme skratkou THC [2]. Dve molekuly, dva zápisy, jedna rastlina.

Tretí letopočet posúva otázku z chémie rastliny do biológie. V roku 1990 bola publikovaná štruktúra kanabinoidného receptora spolu s funkčnou expresiou klonovanej komplementárnej DNA [3]. Kľúčové je pri tom jedno slovo: definovaný. Cieľ na molekulárnej úrovni prestal byť niečím, čo sa dá iba odvodiť z pozorovania, a stal sa niečím, čo má vlastný zápis.

Štvrtý riadok nepatrí jednej molekule, ale zoznamu. Prehľady chemických zložiek konope opisujú komplexnú zmes prírodných kanabinoidov, počet identifikovaných zlúčenín presahuje sto a vedľa nich sú v tých istých prehľadoch uvedené terpény aj ďalšie rastlinné molekuly [4]. Dvojica CBD a THC je z toho zoznamu prvý a druhý riadok, nie celý dokument.

Z tej tabuľky sa dá prečítať jedna vec, ktorá sa v rýchlych porovnaniach stráca. Roky 1940 a 1964 hovoria o tvare molekúl. Rok 1990 hovorí o bielkovine. A rok 2005 hovorí o tom, koľko ďalších mien v rastline vlastne je. Tri rôzne otázky, tri rôzne druhy odpovedí, a iba jedna z nich sa dá vyriešiť chemickým vzorcom.

Vstupná veta, ktorá je pri tejto téme dobre doložená, je krátka. THC je intoxikačná zložka a mediátorom je zapojenie receptora CB1. Kanabidiol medzi intoxikačné zložky nepatrí [3]. Toto je základ, na ktorom stojí zvyšok textu, a zároveň hranica, za ktorou sa formulácie začínajú spomaľovať.

K tomu rozdielu prichádzajú ľudia z rôznych strán. Niekto napíše do vyhľadávania cbd olej, niekto cbd kvapky, a obidve cesty vedú k tej istej otázke o dvoch skratkách. Odpoveď ale nie je v názve formátu. Je v tom, čo o oboch molekulách stojí v citovaných prácach.

Ešte poznámka k roku 1940. Zdrojom materiálu bol výťažok z divo rastúcej konope, teda nie štandardizovaná odroda a nie hotová receptúra [1]. Chémia vtedy odpovedala na otázku, ako je molekula postavená, nie na otázku, koľko jej v ktorej vzorke je. To druhé je úloha rozborov, a rieši sa až pri konkrétnej šarži.

Na tejto dvojici je dobre vidieť, ako sa slovník mení podľa vrstvy. V chemickom zápise ide o dve odlišné molekuly z jednej rastliny. Vo farmakológii ide o dve odlišné správania pri jednom receptore. Na etikete ide o percento a o riadok v protokole. Ani jedna z tých vrstiev nezastupuje ostatné dve.

A ešte jedna vec. Slovo kanabinoidy sa raz používa pre porovnávanú dvojicu, raz pre celý inventár zlúčenín z prehľadov [4]. Vždy sa treba pozrieť, ktorý z tých dvoch významov je práve v hre.

Ako sa receptor CB1 dostal do stredu tejto otázky

Otázka sa pýta na dve molekuly. Odpoveď sa hľadá na receptore. Práve v tom je celý posun medzi rokom 1964 a rokom 1990: zložka bola charakterizovaná skôr, ako mal jej cieľ vlastné meno [2][3].

1. V roku 1990 bola opísaná štruktúra kanabinoidného receptora a k nej funkčná expresia klonovanej komplementárnej DNA [3]. Odvtedy sa o cieli na molekulárnej úrovni hovorí ako o definovanom. Nie ako o niečom, čo sa dá vytušiť z priebehu pokusu.
2. Receptor dostal označenie CB1. Je to trojznaková skratka, ktorá sa v textoch o kanabinoidoch objavuje častejšie než hocijaká iná, a v porovnaniach CBD a THC nesie väčšinu vysvetlenia.
3. Zastúpenie CB1 sa opisuje v centrálnej nervovej sústave. To je aj dôvod, prečo sa otázka o intoxikácii rieši práve pri ňom a nie pri inom cieli zo zoznamu.
4. Pri THC vedie cesta intoxikácie cez CB1. Zapojenie tohto receptora je to, čo z THC v citovanej literatúre robí intoxikačnú zložku [3]. Nie samotná príbuznosť s druhou molekulou z rovnakej rastliny.
5. Kanabidiol sa pri CB1 správa odlišne. Priama aktivácia receptora pri ňom nenastáva, a týmto rozdielom v správaní sa dvojica na tomto mieste rozchádza.
6. Z toho vychádza štandardné vysvetlenie, prečo sa kanabidiol zaraďuje medzi neintoxikačné zložky. Vysvetlenie sa netýka množstva, takže platí rovnako pri nízkom aj pri vysokom percente CBD v produkte.
7. Farmakológia kanabinoidov nepočíta s jedným receptorom a jednou signálnou cestou. Receptorov je viac a signálnych ciest tiež, takže CB1 je jedna adresa z väčšieho zoznamu.
8. Preto je obraz postavený iba na CB1 pri oboch látkach čiastočný. Nie nesprávny, ale neúplný, a to platí pre kanabidiol aj pre THC.
9. Jadro rozdielu zostáva krátke. THC je intoxikačné, kanabidiol nie, a mediátorom je zapojenie CB1 [3]. Všetko ostatné sa k tomu buduje po vrstvách.

Ten číslovaný zoznam má dva konce, ktoré si netreba pomýliť. Prvá polovica je pevná: pomenovaný receptor, jeho zastúpenie, dve rôzne správania. Druhá polovica je poznámka o rozsahu, teda o tom, že jeden receptor nie je celá farmakológia skupiny.

V praxi z toho vyplýva jedna zrozumiteľná vec. Keď sa niekto pýta, čím sa CBD a THC líšia, odpoveď nezačína u vzorca ani u percenta na fľaštičke, ale u bielkoviny, ktorá bola v roku 1990 opísaná spolu s funkčným systémom, v ktorom ju bolo možné čítať [3].

Aj preto sa ten istý rozdiel dá napísať dvakrát, a pokaždé pravdivo. Chemicky: dve molekuly z jednej rastliny. Receptorovo: pri jednej z nich vedie cesta intoxikácie cez CB1, pri druhej priama aktivácia nenastáva. Prvá veta hovorí o pôvode, druhá o rozdiele.

Vyše sto mien a literatúra, ktorá nie je rozdelená rovnomerne

Dvojica nie je celá rodina. V prehľadoch chemických zložiek konope je zapísaná komplexná zmes prírodných kanabinoidov, počet identifikovaných zlúčenín presahuje sto a k nim sú uvedené terpény aj ďalšie rastlinné molekuly [4]. Zoznam je dlhý. Rovnomerný nie je.

1. Zoznam je zoznam identifikovaných zlúčenín. Znamená to, že látka bola v rastlinnom materiáli zachytená a pomenovaná [4]. O ničom viac ten riadok sám nehovorí.
2. Identifikácia a preskúmanosť nie sú to isté. Prehľady rastlinnej chémie o mnohých zložkách uvádzajú, že sú preskúmané len tenko [4]. Zoznam mien teda nie je zoznam rovnako doložených položiek.
3. Práca na úrovni receptorov je pri zriedkavejších zlúčeninách pozadu za tým, čo je hotové pri porovnávanej dvojici [4]. Toto poradie vysvetľuje, prečo sa väčšina textov o rozdieloch drží pri CBD a THC.
4. Terpény sú v tých istých prehľadoch uvedené vedľa kanabinoidov [4]. Je to ale samostatný rad názvov, nie podskupina kanabinoidov, a v analytickom zápise sa vedú oddelene.
5. Kanabigerol patrí k menám, ktoré ľudia do vyhľadávania píšu, a súčasne k tým, pri ktorých je receptorová práca pozadu za dvojicou zo správ [4]. Krátky zápis je tu dôsledkom stavu literatúry.
6. Dobre doložený vstup do témy zostáva pri dvojici: THC intoxikačné s mediáciou cez CB1, kanabidiol neintoxikačný. Od tejto vety sa v praxi odvíja každé ďalšie porovnanie.
7. Pri ostatných menách je veta krátka a opatrná. Krátka veta nie je slabina textu. Je to hranica toho, čo o danej zlúčenine stojí zapísané.
8. Aj pri samotnej dvojici je obraz postavený výhradne na CB1 čiastočný, pretože farmakológia skupiny počíta s viac receptormi a viac signálnymi cestami. Tá poznámka platí naprieč celým zoznamom.

Keď sa to poskladá, dostaneme trochu inú mapu, než akú sľubuje slovné spojenie zvyšok rodiny. Nie je to rad rovnocenných molekúl, kde jedna čaká na svoju chvíľu. Je to jeden dobre popísaný pár, dlhý inventár mien a medzi tým veľmi nerovnomerne rozdelená literatúra [4].

Pre čítanie obalu z toho vyplýva praktická zásada. Meno na škatuľke je meno. Číslo k tomu menu prichádza z rozboru, nie zo zoznamu identifikovaných zlúčenín, a to platí pri kanabidiole rovnako ako pri zriedkavejších skratkách.

A ešte niečo o slovníku. Terpény sa v bežnej reči často pripájajú ku kanabinoidom tak, že to znie ako jedna skupina. V prehľade z roku 2005 sú to dva vedľa seba vedené riadky rovnakej rastliny [4]. Rovnaká vzorka, dva rôzne zoznamy názvov.

Od mena molekuly k číslu, ktoré si vie preveriť tretia strana

Mená prichádzajú z literatúry. Čísla prichádzajú z dokumentov. To sú dva rôzne zdroje a v texte o CBD a THC sa ich vyplatí držať oddelene.

Rozbory šarží zverejňujeme od začiatku formulovania v roku 2014, pričom princíp je stále ten istý: percento uvedené na etikete si má vedieť skontrolovať tretia strana, nie iba ten, kto ho vytlačil. Meno molekuly sa dohľadá v publikáciách, jej obsah v konkrétnej fľaštičke v protokole k šarži.

Posledný riadok tabuľky je tam schválne. Kto do vyhľadávania napíše kanabinoidy v krvi, hľadá čísla z úplne iného typu merania, než aké priniesli štyri práce citované vyššie. Rozdiel medzi dvomi molekulami a ich chovaním pri receptore je jedna otázka. Merateľná hodnota vo vzorke je druhá.

Pri fľaštičke sa to celé zúži na dva údaje. Prvý je meno: kanabidiol, prípadne ďalšia skratka zo zoznamu. Druhý je číslo: percento, ktoré na etikete stojí a v protokole k šarži sa dá porovnať. Formát je pri tom pomerne nezaujímavý, či už je na obale napísané cbd olej alebo cbd kvapky, čítajú sa rovnaké dva údaje.

Veta o kanabidiole ako neintoxikačnej zložke sa pri tom nemení podľa toho, aké percento je vytlačené na etikete. Stojí totiž na správaní molekuly pri receptore CB1, nie na množstve [3]. To je celý dôvod, prečo je pri CBD a THC výhodné poznať rok 1990, a nie iba dva chemické vzorce.

Zvyšok rodiny sa číta v tom istom poradí. Najprv meno, potom to, čo je o mene publikované, a nakoniec číslo z dokumentu k danej šarži. Pri dvojici CBD a THC je prostredný krok dlhý. Pri zriedkavejších menách je krátky, presne tak, ako to prehľady rastlinnej chémie opisujú [4].